12.sept.1999

T: Podhradie - Jastrabia skala - Tri chotáre - Malá Homôľka - Vtáčnik - Vrvava - Lehota pod Vtáčnikom ( 21 km )

Tatinko mňa a Pegasa odviezol pred hotel Manín, kde nás čakal autobus. Slušne a nahlas som pozdravil starších turistov ( ve)d iní tam ano neboli ): "Dobré ráno." Odpoveď: "...", vravím si nepočuli ma. Tatino vraví: "Dobré ráno,", nahlas a zrozumiteľne. Odpoveď: "..." To ma už nasralo, reku dedovia a babky sa nevedia správať a nadávajú na mládež.

Nastúpili sme do autobusu. Čakalo sa ešte na tety Klinčuchove, na Peťa a Martina. 6:05 Peťo udychčaný dobieha do autobusu. Po vydýchaní vysvetlil, že vstal o 5:30 a že od sídliska beží až sem ( asi 3-4 km ). Maťo neprišiel.

Ospatý v autobuse som zaspal. Zobudil ma až kreténsky hlas Milana K., ktorý vysvetľoval ako a kde pôjdeme. Vyrazili sme z Podhradia. Trošku bola zima, ale obloha blankytná. Napravo sa týčil Sivý kameň, stredoveký hrad. Ponorili sme sa do hlbokého bukového lesa. Dedovia z KST valili do predu akoby ich za to platili. Započúval som do kecov uja čo všetko vie, ako si kúpil bicykel, brzdy, aká je najlepšia vidlica potom odpruženie a ako sa doráňal nad Horným Moštencom (hahaha), no proste IDIOT. Stále bukový les. Na Jastrabej skale sme si dali pauzičku. Kráčali sme. Stále bukový les. Na Troch chotároch sme stretli papajúcich starcov. Milan K.: " Kde ste ostali ?!" Chcel som mu povedať, že ja sa nemám kde ponáhľať, ale radšej som slušne odpovedal. Lacino si zo seba robil stále prdel a my Stále v bukovom lese. Keď tu zrazu pre nami ceduľa NPR VTÁČNIK. Pár minút a pred nami sa týčila obrovská skala obrastená nejakými stromčekami, machmi a čučoriedkami. Tak to bol Vtáčnik. Na Vrchole kríž a krásny výhľad na Prievidzu a Bojnice a krásne zdevastované stromy popolčekom. Napapali sme sa a už nás hnali dedovia do Lehoty. Takže opäť BUKOVÝ LES.

Pegas mi nepriamo naznačoval, aby sme ukradi voľne ležiace šípky, teta Želka to zo smiechom nepriamo zatrhla. Dolu a dolu. Haha, Vrvava najkraší názov osady. Tu sme zablúdili. Jeden ujo: "Toto si niekto odskáče, myslím že vedenie." Furt ten zasratý B. les.

Keď sme opustili les, vyšli sme na lúku, tu sa mi splnil jeden z mnohých životných snov. Skúste sa rozpametať na Vlka a zajaca, ako Vlk naháňal zajaca zo strojom, ktorý zbieral seno a vyhazdoval ho v balíkoch. Tak presne ten stroj som videl naživo asi 20 metrov odo mňa. Želám každému aby také niečo zažil.

V Lehote sme zaskočili na kofču a prepracovaný hostinský robil trošku problémy, a okrem toho nemal pečiatku. Trošku sme blbli s päťkorunou a zahrali si Ruky.

Potom už len drnc-drnc v autobuse. Považská Bystrica.

Autor Tramp
Napísané za 35 minút v Považskej Bystrici
18. 9. 1999