Zúčastnili sa: Georgik, Marco, Majky, TBC, Lenka, Mišú, Tramp, Natali, Tondo, Mumo, Lenka, Annbjorg, Katka, Tomáš, Braňo

6. 7. 2002 - sobota - Kraj dvoch hradov

Miesto: Považská Bystrica
Čas: 8.20
Počasie: čistá obloha s niekoľkými mráčkami
Situácia:
Aj napriek tomu, že sa nás snažili nepriateľské mocnosti (rosničkári) presvedčiť, že nemáme nikam ísť a že bude pršať. Pevne sme sa rozhodli, že sa na výlet pôjde (mal by som asi redukovať to -že- :)). Ďeň pre výletom prišiel Mišú, spoločne s ním som vyrazil na stanicu. Na polceste sa nám v pätách objavil jazdec na pekelnom dvojkolovom stroji na manuálny pohon - Tondo. O pár sekúnd neskôr sa k nám pripojil aj Marco.
Skonštatovali sme, že Tondo má veľmi sofistikovaný bicykel, pretože mal na blatníkoch červené tlačítko. A my predsa vieme, načo červené tlačítka sú. Takže sme prišli k záveru, že sa jedná o vystrľovací blatník s útočnosťou 5.
Na stanici sme stretli Lenku a predstavila nám hosťku zo zahraničia, priamo zo severného severu - Annbjorg (nad to o si domyslite dve čiaročky). Postupne sa dotrúsil aj zbytok. TBC som stretol, keď som šiel Katke kúpiť niečo na jedenie. S TBC sme sa pokúšali vymyslieť nejakú hru, ktorá by spestrila putovanie, prediskutovali sme v obchode ešte nejaké detaily a s úlovkom jedla sme sa vrátili na stanicu.
Ostávalo ešte pár minút do odchodu vlaku a tak sa Tibor pokúsil osadiť do môjho fotoaparátu Mišúov film. Keďže sa jednalo o starý Zenit, bola to úloha na úrovni hlavolamu. Do príchodu vlaku (čo bola asi minúta) sa mu to nepodarilo.

Miesto: Vlak
Čas: 8.40
Počasie: vzhľadom na pohyb vlaku skreslené doplerovým efektom
Situácia:
Samozrejme, že hneď pri nástupe do vlaku sme sa potratili na rôzne konce, ale nakoniec sme sa zliezli. Ale zistili sme, že nám chýba naša sponzorkyňa s dvoma stanmi - Katka. Tá sa za dve minúty objavila spolu s jedným novým človekom, ktorého predstavila ako Braňo.
Ujo konduktor bol mierne vyšokovaný z bandy, ktorá sa mu nasťahovala do vlaku. Odcvakal lístky a my sme sa medičasom rozložili do dvoch kupéčiek. Podarilo sa nám osadiť film a Tibora vyhnali z jedného kupéčka, pretože im zamoril vzduch cesnakovým rožkom. Spravili sme nejaké testovacie fotky (a ja som dúfal v to, že je film správne osadený a že sa pri prvom pretočení nezošmikol z cievky).

Miesto: Dolný Hričov
Čas: 9.00 ?
Počasie: znížením rýchlosti sa stratil doplerov efekt
Situácia:
Vyskákali sme z vlaku a vydali sa na cestu. Vyšli sme z dediny na hlavnú cestu, keď si Katka zrazu spomenula, že sme zabudli na človeka, ktorý mal prísť zo Žiliny. Celá perepúť sa teda zastavila na kraji hlavnej cesty a Braňo sa rozbehol na stanicu vyzdvihnúť zabudnutého člena.
Po nejakej dobe čakania sa skutočne vrátili dvaja ľudia, toho nového predstavila Katka ako Tomáša. Boli sme teda kompletný a tak sme vyrazili na cestu... Lepšie povedané na asfaltku.

Miesto: Dolný Hričov
Čas: 9.20 ?
Počasie: slnko svieti... a je pekne teplo
Situácia:
Zažili sme pocit deja vu. Znovu sme sa dostali do Dolného Hričova. Vyšli sme totiž z Dolného Hričova, potom sme šli a znovu sme sa dostali do Dolného Hričova (ten svet je ale malý). Odbočili sme na turistickú značku a vydali sme sa smerom na hrad. Úvodný stupáčik nás trochu spomaľil a tak sme si dali pauzu a spravili niekoľko fotiek s idilickým pozadím - Hričovksý hrad.
Vo vlaku sme stihli s TBC domyslieť niektoré detaily hry a keďže som mal ja na starosti prvý diel, tak som ostatnému spoločenstvu ušiel. Počkal som si ich v malom sedle, kde som od nich, ako hreničiar vymáhal mýto pred vstupom do krajiny - 10 zlatých. Bol som trochu sklamaný, pretože niektorý ľudia nepochopili hru (čomu sa veľmi čudujem, pretože aj naša zahraničná návšteva Annbjorg pochopila, že sa jedná o niečo na spôsob Robina Hooda - veľmi oceňujem jej postreh) a snažili sa byť siloumocou vtipný a svojim neustálym žvanením odvádzali pozornosť od hry. Nakoniec sa obetoval Marco a zaplatil 15 zlatých (rezov značky Opavia). Cesta do krajiny bola teda voľná a hraničiar ich nasmeroval smerom na hrad, kde ich už očakával hradný pán.

Miesto: Hričovský Hrad
Čas: ?
Počasie: trošku sa zatiahlo - stále teplo
Situácia:
Keďže aj túto časť hry som robil ja, musel som znova všetkých znova predbehnúť a dostať sa na hrad skôr, než tam prídu oni. Tentokrát to bolo oveľa akčnejšie, pretože som mal omnoho menší náskok pre ostatnými.
Na hrade som si sadol do okna a snažil som sa zahrať nešťastného vládcu krajiny, ktorému zlá čarodejnica zakliala poddaných a aj bratranca z 52. kolena. Žiadal som teda pútnikov, aby našli kúslo, ktoré je roztratené po lesoch v štyroch častiach. Jedine to kúzlo totiž môže zachrániť krajinu.
Bol som veľmi zarazený, keď aj napriek mojej snahe podať hereckú rolu čo najdôverihodnejšie, sa niektorý ľudia začali baviť medzi sebou tak nahlas, že ma takmer nikto nepočúval. (Čo je veľmi nepríjemné pokiaľ sa snažíte pre niekoho spraviť hru a on vás hnusne ignoruje).
Nakoniec som im podal celú správu a hradný pán zmizol. Keďže som im zabudol povedať jednu vec. Tak sme s TBC vymysleli, že ju vietor pošepká Marcovi do uška a že on ju prednesie všetkým.
Keďže sme aj túto pasáž trošku poplietli musel ju Marco zakaždým po kúskoch doplňovať s tým, že keď dokončil jedno posolstvo - zablikal a zmizol a keď začínal s novým tak musel zablikať a objaviť sa. To vytváralo efekt akože má Marco veľmi zlý signál (pokiaľ ste túto časť nepochopili, nič si z toho nerobte, vizuálne efekty sa veľmi zle popisujú na papieri, prípadne sa spýtajte Marca, ako to robil, verím, že vám to veľmi rád predvedie.)

Miesto: Roháč
Čas: ??
Počasie: slnečné počasie - v diaľke jemný opar
Situácia:
Tu pokračovala ďalšia časť našej hry. Tentokrát ju mal na starosti TBC. Hral trpaslíka, ktorý strážil poklady a medzi nimi aj časť z toho kúzla o ktorom hovoril hradný pán. Musím uznať, že Tiborovi sa postavička trpaslíka veľmi dobre podarila a dobre to hral. Lenže zas a znova istí ľudia absolútne ignorovali príbeh a mysliac si, že je to ftipné sa pokúšali trpaslíka zbiť, zobrať mu palicu. Proste absolútne to nesedelo do príbehu. Tibor a ja sme z toho boli mierne znechutení. Nakoniec sa však akcie chopili ženy a hneď sa dal príbeh do pohybu. Trpaslík bol ochotný im poskytnúť časť kúzla, ale len v prípade, že preukážu svoju magickú zručnosť. Mali poskladať magický symbol. Nakoniec nakreslili na zem pentagram a trpaslík im poradil, kde kúzlo nájdu a zmizol.
Časť kúzla bola napísaná na ružovom papieri a bolo tam toto : "LI". Vydali sa ďalej.

Miesto: Brada
Čas: poobede
Počasie: slnečno a teplo
Situácia:
Cesta ubehla pomerne dobre (veď bola krátka) - vychutnali sme si pekné výhľady, pozreli sme si chajdu, kde sa natáčal Sokoliar Tomáš a nakoniec sme dorazili na Bradu, kde sa odohrávala ďalšia časť hry.
Tentokrát na scénu opäť nastúpil Tibor ako babka Červenačka. Bolo to celkom vydarené, pretože si obliekol červenú bundu a na hlavu si dal šatku, na ktorej bolo niečo o zimných majstrovstvách - takže vyzeral dosť humorne. Nuž a zadal im úlohu - najskôr po nich chcel nejaké lesné ovocie, ale vzhľadom na to, že okrem Lenky, nikto žiadne ovocie - jahody, čučoriedky - nenašiel, tak túto časť nechal tak. Babka im teda chcela dať kúzlo, ale len v prípade, že uhádnu, čo je to Kudlibabka. Marco to nakoniec uhádol a tak získali druhú časť kúzla.

Miesto: Lúka pod Súľovským hradom
Čas: o niečo neskôr poobede
Počasie: trošku sa zamračilo ale len prechodne
Situácia:
Dorazili sme na lúku, čo bol náš cieľ pre tento deň. Tu sme sa najedli a rozložili. Tibor a Marco sa vydali liezť na skaly a zbytok osadenstva ešte čosi pojedol.
Medzičasom dorazil Tramp a Natali. Radi sme ich privítali, lebo sme ich už po mnoho a mnoho časových cyklov nevideli. Trošku sme hodili reč a vybrali sme sa do lesa hľadať nejaké to drievko na ohník. Hmm. Neboli sme prví, kto dostal takýto nápad a podľa toho ako krásne bol les vyčistený od všetkých suchých vetiev a vetvičiek, sa dalo usudzovať, že podobný nápad už dostalo veľké množstvo ľudí. Tak sme museli zapadnúť hlbšie do nepriechodnejšieho lesa, kde už sa aké také drievko na podpal dalo nájsť. Nakoniec sme nazbierali pomerne slušnú kopu dreva.
Poniektorí už boli hladní, a tak sa zapálil oheň a začali si na ňom pripravovať svoje jedlo. Ostatní sa vybrali na hrad.

Miesto: Súľovký hrad
Čas: večer
Počasie: západ slnka sfarbuje oblaky do červena
Situácia:
Na hrad sme vyliezli rýchlo a niekoľkonásobne sme tak prekonali čas, ktorý bol napísaný na smerovníku. Z najvyššieho bodu hradu, kde kedysi stála opora pre strážnu vežu bol perfektný rozhľad do krajiny. Na horizonte pomaly zapadalo slnko a aj napriek tomu, že bolo dosť vysoko, bola obloha červená.
Nuž a tu prišla na radu ďalšia časť hry, kde som hral hradného ducha, ktorý im mal predať správu o tom, kde sa nachádza posledná časť kúzla. Až na druhý krát sa mi podarilo zaujať ich pozornosť. Časť kúzla našli dosť rýchlo a Tiborovi som dal šifru, ktorá mala byť kľúčom k poslednej časti kúzla. Bola to zmeť všeliakých čísel.
Posedeli sme na hrade a slávnostne sme pokrstili novú mobilnú vrcholovú knihu a ako prvú sme o podpis požiadali Annbjorg. Takže naša mobajlna vrcholovka, bola už od začiatku medzinárodná.
Chvíľu sme pozorovali ovocie a ovce, ktoré sa pásli na náprotivnom svahu. Boli dosť ďaleko a preto boli malé. Pri svojom pohybe vytvárali najrôznejšie obrazce. Každý tam niečo našiel - motýľa, pacmana, slivku, octopussa ...

Miesto: Lúka pod hradom
Čas: večer
Počasie: stmieva sa, ale počasie je stabilné
Situácia:
Už sa pomaly začalo stmievať keď sme dorazili späť do tábora. Tu medzičasom už Tomáš, Braňo a Katka pripravili nejaké jedlo a aj sa najedli. Rozbehla sa voľná zábava.
Katka, Tomáš, Braňo, Thor a Tondo sa vybrali na hrad. Asi okolo 21.niečo prišiel nás prepadnúť Mumo. Pôvodne sme ho chceli zakomponovať do našej hry, ale akosi to nevyšlo, Mumo sa s nami zvítal, čosi porozprával, potom stíchol a bez rozlú čenia zmizol, čo bolo dosť divné.
Medzičasom už Marco s mojou dopomocou rozlúštil šifru a mali teda výsledok. Potom nastúpila ďalšia časť hry, kedy sa Tibor ukryl do lesa. Bol som teda privolať ostatných, že je tu nejaký divný človek a že stále vykladá niečo o tom, že tu nesmieme táboriť a že je pán lesa a okamžite majú ísť všetcia čo tam sedia za ním.
Keby nebolo Trampa, tak sa snáď ani na cestu nevydajú. Našťastie Tramp prelomil rozhodným krokom letargiu osadenstva a vybrali sa do lesa. Kde sa každú chvíľu objavoval a potom znova stárcal nejaký svetelný lúč.
Bolo to celkom napínavé, keď sa zhasla baterka. Tibor na nich vyskočil z lesa a musím uznať, že to bolo dosť pôsobivé (dokonca som sa zľakol aj ja).
Chcel od nich výsledok šifry a keď ho dostal, zanechal im poslednú časť kúzla, ktoré musia prečítať o polnoci, aby bola kliadba prelomená. Kúsok kúzla však niekam hodil, takže ho bolo nutné nájsť.
Kúzlo poskladali pomerne rýchlo a vyšlo im "KOVADLINA". Čo bolo samorejme nesprávne. Pretože bolo nutné usporiadať časti slová podľa farieb dúhy. Na čo nakoniec prišli.
Z hradu sa vrátil Tondo a zobral im jedinú baterku, ktorú banda na hrade mala. Začali sme sa o nich trochu báť a tak som sa s Marco vybral s baterkami po nich. Terén bol pomerne členitý a v noci bez svetla by si mohli dosť hnusne ublížiť.

Miesto: kúsok pod hradom
Čas: noc
Počasie: tma, mesiac nikde nevidieť
Situácia:
Našli sme ich asi na polceste, postupovali pomaly a dosť dobre si vzájomne pomáhali. Keď som ich zbadal, okamžite som im vynadal (možno trochu neadekvátna reakcia, ale nemali ani mobil, ani svetlo, proste nič čím by privolali pomoc, čo ma dosť vytočilo). Odviedli sme ich nocou späť na základňu.

Miesto: lúka pod hradom
Čas: noc
Počasie: tma
Situácia:
Polnoc už prešla a tak bolo treba dokončiť hru. S Tiborom sme sa preto vytratili do lesa a ostatní sa vydali za nami - čo bolo proti našemu pôvodnému plánu, lebo sme im povedali, aby to nahlas prečítali uprostred lúky. Celý fórik mal byť ešte naviac v tom, že v lese mal byť už nejakú dobu schovaný Mumo a keď toto začul, mal vyskočiť a niečo povedať. Mumo sa nám ale niekam podel, takže z tejto časti plánu sme upustili.
Nakoniec prečítali kúzlo, spravili sme pár svetelných a zvukových efektov (mali byť aj pekelené, ale zabudol som doma pušný prach). Poďakovali sme sa im za pozornosť a účasť v hre. Aj keď hra nevyšla úplne podľa našich predstáv, boli sme poskojní, že sme také niečo spravili.
Potom sa ešte nejakú cvhíľku sedelo pri ohni a šlo sa spať.

7. 7. 2002 - nedeľa - opakujúca sa história

Miesto: lúka pod hradom
Čas: ráno
Počasie: zamračené, trošku mrholí, ale len občas
Situácia:
Vo svojom novom spacáčiku som sa vyspal celkom dobre. Zobudil som sa na nejaké škundranie. Bol to Marco a Thor, ktorý rozoberali pri ohni problematiku kompozície ohňa. Tak som sa k nim pridal aj ja. Musím povedať, že to bola skutočne veľmi poučná a prínosná debata. Odhalili sme napríklad aj to, že samotná deštrukcia kompozície, hoci pôsobí na prvý pohľad ako silne regresívny faktor, môže byť a dokonca vo väčšine prípadov je aj prostriedkom k progresu a k tvorbe nových nečakaných, ba priam až avantgardných prvkov v kompozícii ohňa. Dobré, nie?
Tramp a Natali odišli ešte skôr, než som sa zobudil. Ostatní sa postupne prebúdzali. Pojedli sme, čo sa dalo a okolo 11.00 sme sa vydali na ďalšiu časť našej cesty.

Miesto: Súľov - krčma
Čas: okolo obeda
Počasie: slnko, ktoré sa ukázalo sa hneď aj schovalo, dusno
Situácia:
V Súľove sme zakotvili do krčmy, kde predávala veľmi nervózna teta, pretože mala silný nával turistov - veľa veľa čechov, poliakov a iných turistíkov. Dali sme si kofolu a boli sme veľmi príjemne prekvapení cenou. Za veľkú kofolu pýtali len 8.50 Sk.
Thor a Katka sa rozhodli, že pôjdu ďalej autobusom a tak sme sa s nimi rozlúčili. My sme šli pešo do Vrchteplej. Bol som príjemne prekvapený, že v Súľove sa tak dobre rozvinul cestovný ruch. Dokonca boli zrekonštruované aj budovy, ktoré predtým veľmi dlho chátrali.
Po ceste sa hrali nejaké hádankové hry.

Miesto: Nad Vrchteplou
Čas: poobede
Počasie: dusno a zamračené
Situácia:
Tak ako pre dvoma rokmi, tak aj teraz. Kým sme sa dostali nad Vrchteplú, boli sme mokrí ako myši. Bolo dusno. Chvíľu sme si oddýchli. Spadlo na nás pár kvapiek a tak sme sa radšej pobrali ďalej, pretože to vyzeralo na peknú búrku.

Miesto: Vrchteplá
Čas: poobede
Počasie: dusno, zamračené - temné búrkové oblaky
Situácia:
Vo Vrchteplej sme znova zakotvili v krčme (tak ako pred 2 rokmi) a dali si kofolu. Boli sme ešte príjemnejšie prekvapení ako v Súľove, pretože kofola stála iba 8 Sk (tak sme si každý kúpili aspoň zo dve).
Ako sme tak čakali na bus, pustila sa búrka (presne ako pred 2 rokmi), našťastie sme sa schovali do zastávky a sledovali sme domorodcov, ako z vypätím posledných síl dobiehajú úplne mokrí domov.

Miesto: Považská Bystrica
Čas: niečo okolo 16.00
Počasie: obloha sa začala vyjasňovať a vzduch je po búrke príjemne dýchateľný
Situácia:
Rozlúčili sme sa aj so zbytkom výpravy a Ja, Marco, Lenka, Annbjorg, TBC a Lenka sme sa vybrali ku mne pozrieť nejaké staré fotečky. Potom sme ešte Ja a Marco odprevadili Lenku a Annbjorg na vlak a výprava definitívne skončila.
Ďakujem všetkým účastníkom, že sa zúčastnili a že sa nám podarilo prekonať rekord v počte účastníkov na výprave. Oficiálne je táto výprava považovaná za výpravu so 14+1 člemni (+1 pretože Mumo nemal ani vak, takže je diskutabilné, či ho považovať za člena tejto výpravy, ale keďže s nami bol, je nutné ho zarátať)

A na záver ešte krátky zoznam slov, ktoré sa Annbjorg naučila (teda ona ich vedela viac, ale my sme si ich zapamätali pomenej):

prasa, krava, krtko, pivo

Iba sa pozerám.
Ty sviňa.
Ty môj miláčik.
Koľko stojí zmrzlina.

Jedna.
Dva.
Tri.
Štyri.
Pať.
šesť.
.
.
.
Dvadsať.
.
.
.
Šestdesiat.
.
.
.
Tisíc.