Zúčastnili sa: Georgi, Marco, Mirec, Gallagy, Majky, Tondo, Aďo, Tramp, Mumo

24. 12. 2000 - pondelok - Jazda snehom

Brrrr.... -14
Fučí nechutný studený vietor.
A je jasno.

Dorazil som na autobusovú zastávku a ako sa pozerám, tak sa pzoerám, nikde nevidím cestovný poriadok pre autobus číslo 3. Zmätene obchádzam zastávku a snažím sa nájsť aspoň nejakú stopu po cestovnom poriadku. Prichádzam k záveru, že ho pravdepodne niekto zlikvidoval, alebo oklonili linku. Opýtal som sa staršieho pána, ktorý mi povedal, že aj on tu stojí a čaká na ten autobus. Stála pri ňom postaršia pani a ujo začal rozprávať o tom, aká je dnešná mládež. Našťastie teta to veľmi rozumne zachránila a povedala, že starý ľudia sú taký istý.

Asi o 3 minútky dofrčala škatuľa obalená ľadom, niekto by to nazval možno autobus, ale bus priponínal len šofér, ktorý mrzol pri volante. V Buse sa už viezol Marco. Dorazili sme na konečnú a tradááá za Trampom, lebo sme mali veľa času a nechcelo sa nám mrnzúť. Marcel "hacker" odskúšal nejaké kombinácie na vchodovom zámku, samozrejme neúspešne. V tom na nás zakričal nejaký človek, že či by sme mu nepomohli vytlačiť auto. Tak sme tlačili, čo to dalo a človeka sme zo snehovej jamy dostali von. Človek nám za to vyťukal prístupový kód a my sme vnikli do základne, kde býval Tramp. Keď sme zazvonili, vyliezol niekto, kto vyzeral dosť ospalo. Trampík nám predchvíľkou vstal a akurát sa začal chystať. My sme sa s Marcom usadili na schodoch a čakali. Tramp a Aďo sa po nejakej dobe predsa len dostali z domu von a šli sme na zastávku, kde sa už motal Mumo a Tondo. Ja s Mumom sme vyrazili pre Gallagyho, ktorý samozrejme zaspal a Tondo s Trampom išli pre Mirca. Mirec dorazil tesne po tom, ako sme sa rozišli ich hľadať ;-)

Po nejakej dobe sa dostal von aj Gallagy s vojenskou baranicou na hlave. Vonku bola stále kosa a mne začínal omŕzať nos. Vyrazili sme smerom na Podmanín. Gallagy si dal na hlavu kuklu a vyzeral ako člen prepadového komanda. Ako sme tak začali stúpať do svahu, slnko sa poriadne oprelo do kopca a teplota začala liezť pomaly, ale isto hore. Postupne somzhadzoval jednotlivé vrstvy oblečenia.

V okolí sa preháňali bežkári a my sme pomaly ale isto stúpali na Manínec. Čím sme boli vyššie, tým teplota klesala a z doliny začínal duť nepríjemný studený vietor. Na Manínec sme vyliezli dá sa povedať v pohode. Ľudia sa síce roztratili na 20 minút cesty, ale dorazili sme. Mirce urobil nejaké fotky a potom začal točiť filmíky ako Príšera na Mont Manínec... :))))

Bavili sme sa perfektne....

Zostup bol v pohode. Celkom dobrá jazda. Pod Manícom všetcia všetkých hádzali do snehu. Keď nás to prestalo baviť, vyrazili sme smerom na SNP. Po ceste sme videli farebných turistov - každý z nich mal inú kombinézu, proste parááda.

P.S.: Prišiel som taký uťahaný, že som skoro pri štedrej večeri zaspal ;-)