13. 9. 2002 - piatok - Príjazd divokého dvojkoláku

Miesto: Považská Bystrica - pred Priorom (delvita)
Čas: 13.10
Počasie: Teplo, vietor studený, okolo poletujú veselý jarmočníci
Situácia:
Ešte pred odchodom na chatu sme sa stretli, aby sme dokúpili nejaké to spoločné potravinové vybavenie. Kým všetcia prišli, ešte som šiel omrknúť autobus, či ide v takú dobu, ako sme predpokladali. No a samozrejme, že nešiel. Jeho odchod bol o pol hodinu skôr, ako som všetkým ráčil dávnejšie oznámiť. Nič to, museli sme kopnúť do vrtule a tak sme nabehli do obchodu ako komando rýchleho nasadenia. Nakúpili sme skutočne rýchlo. Pre bežnú rodinku by bol taký nákup hodinová záležitosť. Vzhľadom na to, že sme profesionáli, mali sme všetky potrevinové zásoby k dispozícii behom niekoľkých minút. Ja som ešte rýchlo bežal domov pre vak, nahádzal som doň potraviny, čo sme dokúpili. Vak nahodil na chrbát. A hneď som si s ním aj sado, pretože tákú pekelnú záťaž som skutočne neočakával. Po prvotnom šoku som sa spamätal, zbehol dole schodmi a tradá na zastávku.

Miesto: Považská Bystrica - Dom služieb - autobusová zastávka
Čas: 13.40
Počasie: slnečno, prestáva viať chladný vietor
Situácia:
S Tiborom sme čakali na bus. Medzičasom prišiel ešte Marco, ktorý s fľaškami od Iwy vyzeral ako veľmi tvrdý alkoholik. Tak sme mu jednu fľašku zabavili, aby sa ľudia naňho tak podozrievavo nedívali (Pozn. pre neznalých: Iwa je ochutená minerálka). Bus dofrčal a my sme odfrčali s ním. Bolo v ňom príšerne teplo a podchvíľou som zaspával. Vďaka ťažkému vaku a zábradliu som našťastie nespadol na schodíky v buse.

Miesto: Púchov
Čas: 14.30
Počasie: Slnečno a teplo
Situácia:
Pri vyskakovaní z autobusu sme narazili na tepelnú stenu. Vonku bolo výrazne chladnejšie (asi o 10 stupňov). Prešli sme až na poslednú zastávku autobusu, kde sme s radosťou zistili, že bus, ktorým budeme cestovať ide až na otoč pod chatu a tým pádom si ušetríme asi 2 km cesty. Tibor sa poobzeral po okolí a ja som brnkol Mišúovi, že ako to vyzerá s jeho príchodom. No vyzeralo to blede, lebo jeho vlak mal prísť o minutu neskôr, ako mal odísť náš bus. Sľúbil som mu, že sa pokúsim zdrža šoféra.
Dofrčalo pár vlakov, ale Mišú z nich nevystúpil. A nakoniec dofrčal aj bus, ktorým sme mali cestovať. Šofér už bol trochu nervózny, pretože meškal a len čo sme nastúpili zavrel dvere a frčal preč. Takže sme Mišúa nechali napospas osudu a s Tiborom sme dospeli k záveru, že pri jeho profesionálnom šťastí bude na Beňadíne ešte skôr než my.

Miesto: Beňadín
Čas: 15.??
Počasie: Na oblohe je nádherná kresba z oblakov, ktorá pripomína vtáčie pierko
Situácia:
S Tiborom sme sa pustili do svahu a vybehli sme to pomerne rýchlo, aj keď sme obaja mali poriadny náklad. Keď sme boli pri babkinej chalupe, Tibor chcel pohladkať psíka, čo tam bol priviazaný, ale namiesto toho zhodil nejakú drevenú konštrukciu, ktorá slúžila pravdepodobne na sušenie prádla. Keď sme dorazili na chatu, mali sme pocit, že sa tu konal menší armagedon, pretože zem pod jedným starým stromom bola úúúúplne pokrytá súvislou vrstvou malých jabĺk. Od babky som sa potom dozvedel, že búrka, ktorá tu prednedávnom bola zlomila strom. Do chaty sme nanosili vodu a čosi kdesi porobili. Slnko sa už pomaly blížili na horizont a tak sme sa rozhodli, že pôjdeme počkať zbytok výpravy.

Miesto: Beňadín - na svahu
Čas: 17.??
Počasie: kresba na oblohe je ešte jemnejšia
Situácia:
Odtrhli sme si nejaké pekné jablká zo stromu. Vyzerali veľmi šťavnato. No a presne tak ako vyzerali šťavnato, boli aj šťavnato kyslé, takže keď som doňho zahryzol, mohol som si do uška zašuškať.
Chvíľku sme čakali až sme začuli pekelný rachot z doliny. Pekelný rachot čoraz viac silnel. V doline sa mihla červená škvrna a pekelný rachot ustal. Bolo nám jasné kto prišiel. Tramp a Natali. Chíľu sme čakali, ale v doline sa nič nehýbalo. Tramp sa chváli, že má dobrý prevod na svojom pekelnom dvojkoláku a že mu nebude robiť problém vyjsť s ním beňadínovský kopček. Ja s Tiborom sme boli na to veľmi zvedaví. Chvíľu sme poskakovali, aby nám nebola zima, keď tu zaznel z doliny pekelný rachot. Opäť sa mihla červená škvrna a v zápetí rachot smutne uríchol. Bolo jasné koľká bije. Tramp zjavne nemal až tak dobrý prevod, ako si myslel. Rozbehli sme sa s Tiborom dole kopcom, aby sme im trochu pomohli.
Musím priznať, že beh dole strmým svahom je naozaj dosť dobrá akčňárna. Zbehli sme úplne dole pod kopec, obrátili sme trmpovho tátoša a zamkli sme ho v garáži. Potom sme sa pomaličky vyštverali na kopec (to už nebola až taká akčňárna).

Miesto: Beňadín
Čas: večer
Počasie: zmráka sa a teplota veľmi výrazne klesá
Situácia:
Ešte pred zotmením som chcel načepať vodu na splachovanie. Zobral som teda čerpadlo a za asistencie tonda sme sa ho pokúsili zapojiť. Čerpadlo malo asi 20 kg. Museli sme ho zniesť po svahu dole a tam ho zapojiť. Urobil som cvak vypinačom, čerpadlo urobilo húúúúú a nič. Žiadna voda sa nečerpala. Po nejakej chvíli nás napadlo, že by možno nebolo odveci naliať do čerpadla vodu, aby chytilo nejaký ťah. Tondo zbehol pre kýblik. Neustále sme dolievali vodu, až nakoniec čerpadlo predsa len spokojne zachrchalo a voda sa začala čerpať. Načerpali sme, čo sa dalo. Odpojili čerpadlo a bolo.
No, teda nebolo.
Ešte bolo nutné načerpať vodu do splachovača, resp. do zásobníka nad záchdom, čo bol zhruba 200 litrový sud. Njvačšia sranda na tom bolo to, že sme nemali dobre utesnenú hadicu pri ventile do zásobníku. Takže keď som prvý krát spustil ponorné čerpadlo, vyzeralo to, ako malá fontána. Pokúsili sme sa to nejako utesniť. Na tretí krát, to už len trochu (dosť) kvapkalo a načerpali sme časť vody. Keďže už bola tma, tak sme to nechali tak. Zbalil som čerpadlo a šli sme sa navečerať.
Po večeri sme zablahoželali Marcovi k jeho sviatku a slávnostne som mu odovzdal prvé číslo almanachu Stredstreet. Marco vytiahol z chladničky krabicu s napaľovačkou a z nej vytiahol veľmi dobrú tortu. Tramp namiešal skvelý long drink s Curacaa (čítaj: kurčao) a pomarančového džúsu. Tak sme popíjali a vychutnávali si pohodu. Proste paráda.

14. 9. 2002 - sobota - Neznámy kraj

Miesto: Beňadín
Čas: ráno
Počasie: jasná obloha a pomerne frišno
Situácia:
Kým sme sa všetcia pobudili bolo už pomerne veľa hodín. Čosi sme pojedli. Zastriľali sme si zo vzduchovky, zahrali šipkový turnaj.
Tondo potreboval byť doma skorej a my sme chceli ísť na výlet. Tak sme sa vybrali teda k zastávke autobusu. Tramp naložil Tonda na motorku a fujázd. My sme čakali na Trampa, kým sa vráti.
Kúsok od zastávky, kde sme tvrdli bola jedna chalupa a v tej chalupe bývali piní piľní skauti. Keď nás zbadali, tak nás hneď začali volať, aby sme si s nimi dali pivo. Trikrát sa nám nechcelo a s pivom v nohách ísť na túru nie je dobrá vec. Tak sme sa tvárili akože mi nič, že nás to príliš nezaujíma. Pivní skauti si ale nedali povedať a neustále sa nás snažili zlákať k nim na pivko. Starší piváci už boli skúsení, ale bol tam jeden mlaďoch, ktorý vonkoncom nepoznal svoju mieru a nos mu svietil všetkými odtieňami červenej. Keď videli, že s nami nie je reč, tak to vzdali a vrátili sa na chalúku. Onen mlaďoch hodil so sebou raz o zem, ale zjavne mu to nevadilo. To už ale dofrčal Tramp a mohli sme vyraziť. Samozrejme, že sme museli ísť okolo chalupy, kde boli pivní skauti a tí využili aj poslednej príležitosti, aby nás zlákali. My sme im ich odbyli s tým, že sa na spiatočnej ceste stavíme.

Miesto: Kaplnka Beňadín
Čas: chviľku poobede
Počasie: Na slnku veľmi príjemne, pod stromami chladno
Situácia:
Z hlavnej cesty sme odbočili do lesa, kde sme našli kaplnku. Tramp nám zahral sprievodkiňu a v dvojminutovom prejave nám predniesol históriu kaplnky, ktorý vyčítal z dosky pripevnenej na kaplnke (bola tam napísaná jedna veta). Potom sme si dali obedík a skonštatovali sme, že anglická hgorčica (v ktorej je chren) je skutočne veľmi dobrá.

Miesto: Cesta cez lesy
Čas: ..
Počasie: pekne a príjemne teplo
Situácia:
Postupovali sme ďalej v našej ceste, preberali sa kadejaké témy, od vlakov, cez internet až po klince (teraz sa tí, čo boli na výprave asi zarazia. Aké klince? No to neviem, ani ja, ale klince som použil v predchádzajúcej vete, len preto, aby som prebral spiaceho čitateľa).
Tož, tak sme dorazili na lúčku, kde sme si vychutnávali krajinu a nádherný výhľad do doliny, ktorú videlo len málo ľudí, pretože bola pomerne neprístupná. Tu sa tiež preberali všakovaké témy, ale asi najdiskutovanejšou (Mišú, Tramp a Natali - hlavní diskutéri) bola vzdelanie detí, ktoré žijú na lazoch. Bolo možné vidieť rozdielny pohľad na problematiku - teoretický (Tramp) a praktický (Mišú). Ak chcete vedieť prečo, jednoducho sa ich požiadajte, nech vám o probléme porosprávajú.
Slnko sa pomaly schovávalo za obzor a teplota prudko klesla a museli sme prerušiť debatu a vybrať sa na cestu späť. Tu sa opäť riešili najrôznejšie problémy a hlavnou témou bol prezmenu internet.
Pivním skatuom sme sa nonšalantne vyhli a vybehli sme až na chalupu

Miesto: Beňadín chalupa
Čas: večer
Počasie: tma
Situácia:
Keďže voda v splachovači sa už minula, chcel som dočerpať ďalšiu. Tentokrát Mišú vymyslel fígeľ, ako utesniť hadicu na ventile bez gumového tesnenia - tričkom. Zobral som staré tričko, toho času slúžiace ako handra, omotal okolo ventilu a nasunul hadicu. Mišú spustil čerpadlo a div sa svete. Fungovalo to. Trošku to tieklo, ale oproti tomu, ako sme čerpali predtým, to bolo omnoho lepšie. Načerpali sme do zásobníka vodu a mohlo sa opäť vseselo splachovať.
Z hrôzou sme ešte doobeda zistili, že už nemáme žiadny chutný alkahól a mysleli sme, že Tramp by nám nejaký doviezol (to, že viezol doobeda Tonda k autobusu, bol len krycí manéver). Bohužaiľ v dedine bolo všetko zatvorená a tak nám nič nepriniesol. Naveľa som objavil v zásobárnikovej skrini fľašu muštu (aspoň myslím, že sa to tak volalo) a tak sme to okoštovali. Bolo to celkom chutné a miestami sa to aj podobalo na víno. Z prvu sme sa báli, že či to nie je náhodou skazené (nebolo).
Boli sme trochu hladný a tak sme začali robiť na ohni v krbe hrianky, boli fakt dobré. Ja som chel nejaký cesnak na hrianky a tak som sa vybral preň do záhradky. Bol to veru hlúpy nápad. Pretože vonku už bola tma ako vo vreci a ja som mal len slabú baterku. Poviem vám, nebolo mi všetko jedno. Cesnek som síce nenašiel, ale zato som našiel cibuľu, ktorú sme potrebovali predtým. Musel som sa preto zaobísť s hriankami bez cesnaku, ale keď sa dala na ne anglická horčica, boli skutočne delikátne.
Zahrali sme UNO, urobili si nejaké hrianky, zbalili firmu a šli spať.

15. 9. 2002 - nedeľa - Fire

Miesto: Beňadín
Čas: ráno
Počasie: zima a pršalo
Situácia:
Vzhľadom na to, že bolo pomerne chladno, zakúril som ráno v krbe. Ten podstatnejší dôvod pre zakúrenie bolo to, že mi strašne chutili hrianky, ktoré sme spravili predošlý deň nad ohňom.
Spravili sme nejaké hrianky. Postupne sa ľudia pobudili. Zahrali sme šipkový turnaj. Ja, Tramp a Natali sme si dali pretek v streľbe.

Miesto: Beňadín
Čas: obed
Počasie: polojasno
Situácia:
Všetcia sa začali zberať na odchod. Nuž tak sme sa pobrali všetcia. Zahasili sme oheň, zbalili veci a vyrazili. Trmpovi sme odomkli jeho peklný dvojkolák.
Vybrali sme sa k hájenke, že tam počkáme na bus, ale asi po 100 metroch sme stretli bus, ako sa štverá hore na Beňadínovskú otoč. A tak sme sa otočili aj my.

Miesto: Lysá
Čas: cca 14.niečo
Počasie: zamračené
Situácia:
Kúpili sme si lístky a čakali na vlak, ktorý prišiel práve v okamihu, keď začínalo pršať. Odviezli sme sa do Púchova, z Púchova do Považskej. Vo vlaku sme sa rozlúčili s Mišuom, ktorému železnice nedopriali jednoduché cestovanie a tak musel ísť na svoj vlak až do Žiliny

Každopádne akciu považujem za úspešnú. Najväčšia škoda, bola to, že ľudia museli ísť skôr z Beňadína, aby sa stihli dopraviť do školy.