Výprava na Beňadín -
september 2001
Výprava na Beňadín
(september 2001)
alebo Oddychovka
Zúčastnili sa: Georgi, Kvetka, Katka, Marco, Mirec,
Slávka, Majky, Zuzka, Evka, Nina, Peťo, Tibor
Neprišli: Tramp, Mišú, Terry
Deň prvý - 14. 9. 2001 - piatok - Slez
Počasie bolo na figu, ale to je vlastne stále také. Napriek tomu, že ma
tesne pred výpravov skosila nejaká pliaga, išiel som. Podarilo sa mi
ako tak vyliečiť, ale nejaký superrýchly pohyb nebol premňa to najlepšie.
Pôvodne som mal ísť o 13.40, ale keďže sa všetcia rozhodli, že pôjdu až
o štvrtej, tak som od pôvodného plánu upustil a pridal sa k ostatním.
Pri VUBke sme sa stretli v nasledovnom zložení: Georgi, Slávka, Evka,
Kvetka, Katka, Peťo, Marco, Zuzka, Tibor. Tesne pred odchodom sa ešte odnikiaľ
zhmotnil Mirec. Bus nás zaviezol do Púchova, odkiaľ sme pokračovali vláčikom
do Lysej pod Makytou. Odtiaľ busom k Hájenke.
Keďže sa poniektorí nás chceli opustiť trošku skôr (teda ako odísť domkov,
aby si to niekto nevykladal zle ;-) ), s Mircom sme pozreli busíky.
Mirec si ich pozapisoval a ja som potom každého odkazoval na Mirca.
Totiž ja si tie autobusy nikdy nepamätám, obvykle sa vždy spoľahnem na
Marca, ktorý je v pamätaní si takýchto vecí veľmi dobrý.
A šli sme peško až na chatu. Každú cvhíľočku začalo pršať. Mirec nemal
ani pršík ani dáždnik, vytrhol niekde lopúch. Vyzeral ako škriatok,
ktorému sa dymí spod klobúka.
Na chate sme zhodili svoje veci, dali sme sušíť čo bolo mokré a
mokrého toho bolo skutočne požehnane. Rozdelil som robotu, aby
sme trošku rýchlejšie zútulnili chatku, lebo v tom počasí bolo
vonku naozaj mizerne. Rozkúril som v krbe, to bolo ešte celkom jednoduché.
Horšie to bolo ale z kachľami, ktoré na mňa vydychovali oblaky otravného
dymu. Nakoniec sa mi ich podarilo presvedčiť, že to nemá význam
a oheň začal v kotli hučat.
Ostatná banda sa dala do hrania Una, samozrejme závysláci
ako Marco a TBC (Tibor) presvedčili všetkých, aby s nimi hrali.
Postupne im ale hráči začali odpadávať až nakoniec
zostali len sami. Presunuli sa do krbovej miestnosti.
Tu sa slova chytil Peťo, ktorý sa tímto stal akýmsi hlavným
zabávačom našej spoločnosti. A začalo sa diskutovať.
Diskusie boli prerušované pauzami, kedy nikto nič nepovedal.
Teda akýmisi minutami ticha, ktoré sme napokon venovali Američanom
(kontext: zrútenie Twins - sept. 2001).
Neskoro večer som chcel, aby sme sa pustili do hovadenia rozprávok.
Ostatný do toho nemali príliš veľkú chuť. Jediný, kto ma v mojom
snažení podporil bol Tibor. No, ale rozprávky pre dvoch to nie je
bohviečo. Nakoniec som sa prezliekol do pižamka, že pôjdem spať.
Asi o 15 minút boli všetcia v Hornej miestnosti a keď Tibor
a Mirec konečne chytili signál na Globtel a vrátili sa,
tak sme sa pustili do rozprávok.
jednalo sa o Tisíc a jedna noc -- bavili sme sa dobre, pretože tích
hlúpot tam je skutočne požehnane.
Dočítali sme a Tibor zhasol, potom chcel rozsvietiť, lenže žiarovka
mala nato odlišný názor a tak zostala tma. Debata pokračovala ďalej.
Poniektorí pospali a raz za čas sa zobudili, aby niečo zamrmlali.
Nakoniec (asi 4.00) zobral Peťo gitaru a brnkal nejaké melódie do
stratena, čím uspal všetkých.
Deň duhý - 15. 9. 2001 - sobota - Upršano
Ráno sme sa zobudili naobed. Áno bolo 12.00 keď sme konečne všetcia
vstali a pustili sa do raňajok/desiatej/obeda. Vyzeralo to tak,
že sa počasie nakoniec umúdri, ale skutočne to tak len vyzeralo.
Asi po pol hodine nádeje sa všetko vrátilo späť k smutnému počasiu.
Ráno chcela ísť Evka na Španielčinu, ale zaspala. Kto by nezaspal,
keď ide spať o druhej ráno a vstáva o piatej ráno. Nečudujem sa,
že ju môj mobil, ktorý má veľmi nepríjemný budím nezobudil.
Tak Evka s nami ostala ešte chvíľočku. Ešte nesmiem zabudnúť na to,
že keď sme zišli z Hornej miestnosti dole, čakalo nás prekvapko
prišla Katuška. Cestovala v skoro ráno, bola unavená a tak spinkala.
Ešte jeden člen sa dostavil a to Majky, ktorý sa predtým flákal
po Prahe, lebo musel písať sloh z telesnej (áno SLOH -- písomnú prácu, nie zhyby),
aby dostal zápočet.
Ja som vytiahol vzduchovku a s Tiborom a Marcom sme sa snažili trafiť
terč. Mali sme len veľké broky a tak sa neraz stalo, že pri nabíjaní
brok dobre nezapadol a rozstrihlo ho. Keď sme sa ako tak rozstrieľali
(nie, my sme boli celý, rozstrieľaný bol terč!) dali sme si streľbu na
body. Ako prvý som šiel ja. Skúšal som strieľať rýchlo s minimálnym
mierením, ale až po piatej strele som si uvedomil, že mi to všetko
zanáša doprava, takže som skončil s chabými 13 bodmi.
Prišla k nám Keka a tak sme ju vymenovali za hlavného BodoSpočítavača.
Druhým stralcom bol Tibor, tomu to šli -- no 2x tak dobre ako mne.
Tretí bol Marco, ktorému sa nedarilo rovnako ako mne.
Keď sme dostrieľali začalo pršať. Najhoršie na tom počasí bolo
to, že pršalo každú chvíľu a každú druhú nepršalo.
Podvečer odišli domov Kvetka, Evka, Mirec, Tibor. A bolo nás opäť menej.
Navrholo sa aby sme si zahrali takú človečenehnevajovskú ruskú hru
Tá sa mi všeak ale videla príliš nudná a tak som navrhol Bingo.
Nina vysvetlila pravidlá a začalo sa hrať.
Zuzka ťahala číselka a my sme škrtali, čo sa len dalo. Cenou pre víťaza
bola tablička Orionovskej čokolády. Zahrali sme takto niekoľko partií.
Zuzka a Slávka nám spravili večeru -- špagety s morkadelou.
Marcovi a Majkimu som poprial všetko najlepšie v ich ceste životom
(mali narodky) a dal som im vínečko. Po večeri sa doniesla
sviečočka a trochu sme sa rozprávali.
Ja som bol už dosť uťahaný a tak som si šiel ľahnúť.
Ostatní prišli až neskôr a Katka začala čítať rozprávku
(znalci mi prepáčia, ale neviem aký presný výraz by som
mohol na tie literárne útvary použiť).
Vydržal som asi do konca rozprávky a potom som zaspal.
Ostatní sa bavili asi do 5.00 ráno.
Deň tretí - 16. 9. 2001 - nedeľa - Skorší koniec
Zobudili sme sa okolo deviatej a to už Majky potreboval ísť domov.
Slávka a Zuzka sa rozhodli, že pôjdu s ním. My sme sa ešte nejakú dobu
vyvaľovali. S Marcom sme sa rozhodli, že to zabalíme skôr, lebo
všetcia čo zostali chceli ísť budom o jednej.
Nina poumývala riad, my sme poutierali a poupratovali.
Zamkol som chatu a šli sme.
Napriek tomu, že počasie bolo strašné, bolo predsalen krásne.
Hmla, ktorá sa valila dolinou vytvárala dojem, že sa nachádzame
v nejake záhadnej rozprávkovej krajine.
Bus už čakal dole. Nastúpili sme a viezli sa.
Marco niesol moju gitaru, začo som mu bol veľmi vďačný.
Keď sme vystupovali, tak ju zabudol v buse. Našťastie som
sa skoro zbadal, lebo naháňať šoféra po chotári, aby mi dal
moju gitaru nie je príliš vtipné.
V Púchove sme zistili, že nám nejde žiadny bus a len vlak.
Marco zistil, že za minútu ho tu máme. Dali sme mu preto kúpiť lístky.
Teta pri okienku Marca vyviedla trošku z miery, pretože ten
vlak nechodil v nedeľu, ale on aj napriek tomu
lístky kúpil.
O pár minút odchádzal rýchlik, ktorým mala ísť Nina.
Mali sme na výber. Buď budeme čakať ešte hodinu na osobák,
alebo sa odvezieme rýchlikom. Marco hneď šiel rýchlikom.
Peťo to nechcel riskovať a tak som sa k nemu pridal.
Marco s Ninou nastúpili do rýchlika. Zamávali sme im
a boli fučo.
Ja s Peťom sme skočili do pohostinstva. Ja som si dal
čaj a Peťo kofolu. Počkali sme na osobáčik a doviezli sa
do Považskej. Po ceste domov sme sa stavili za Marcom,
lebo sme boli zvedaví, ako to dopadlo s tým jeho putovaním
v rýchliku na osobáčikovský vlak. Mysleli sme, že ho revízor dostal,
ale samozrejme Marco má vždy šťastie a tak ho revízor nezastihol.
Chcem sa poďakovať všetkým ľuďom, že prišli a že si našli čas
na priateľov. :-)
A tí čo neprišli - nezúfajte naplánujeme ešte nejakú akciu :-)
V Pov. Bystrici
dňa 16.9. 2001
napísal Georgi