Zúčastnili sa: Georgik, Marco, Majky, TBC, Lenka, Zuzka, Žirafka, Slávka, Wesly, Mišú

1. 3. 2002 - piatok - Na ľadových pláňach

Miesto: Brno - Hlavní nádraží
Čas: 16.55
Počasie: čistá obloha s niekoľkými mráčkami
Situácia:
S Weslym čakáme na hlavnej stanici v Brne na Žirafku, ktorá stále nechodí a nechodí. Zostáva 5 minút do odchodu vlaku. Je treba konať. Wesly vyrazil medzi ľudí na prieskum. Výsledok je negatívny. Žirafka nebola lokalizovaná. Pokúšam sa nadviazať spojenie medzipersonálnym celulárnym komunikátorom. Neúspešne. Nesmieme zaváhať, pretože na našom postupe závisí osud Mišua, ktorý sa bude o niekoľko hodín nachádzať v Hranichích na Moravě. Staviam sa do fronty na lístok a zo svojích posledných českých finančných zásob kupujem lístok.

Miesto: Brno - Hlavní nádraží
Čas: 17.00
Počasie: stále jasno
Situácia:
Zo staničného rozhlasu sa ozýva hlas, ktorý nemilosrdne oznamuje odchod vlaku. Vtom vchádza Žirafka. Nie je čas na vítanie. Narýchlo sa pokúsim zistiť, na ktorom nástupišti je náš vlak. 1. GO! Bežíme. Vídím posledný vagón vlaku. Vlak začína akcelerovať. Dobehnem k dverám, zatiahnem za kľučku. Našťastie sa otvorili. Naskakujem dnu. Wesly, Žirafka. Sme vo vlaku. Ideme správnym vlakom? Nepoplietli sme si nástupište? To už vie len sprievodčíčka.
Našli sme si útulné miesto v chodbičke, keďže všetky kupé boli plné. Nechávame sa unášať v diaľ. Zdá sa, že sme predsa len naskočili na ten správny vlak, pretože vidím kolej, okolo ktorej jazdím domov. Vtom prichádza sprievodčíčka!
S istou miery neistoty jej podávam lístok. Prezrela si ho, cvakla... Uff... Žeby sme šli predsalen správnym vlakom?

Miesto: Hranice na Morvě - Hlavní nádraží
Čas: 19.00
Počasie: zotmelo sa
Situácia:
Vystupujeme z vlaku. Nechávame sa unášať davom smerom k podchodu. Nesustále skenujem priestor. Osobu, ktorú som sa snažil zamerať, som nakoniec lokalizoval pred vchodom do podchodu. Mišú. Prvá časť operácie teda dopadla úspešne.
Vyliezame na druhom nástupišti, kde čakáme na osobný vlak, ktorý nás mal odviezie do Vsetína (to si myslíme my). Po krátkej chvíli vlak skutočne dorazil. Okamžite zaujímame vo vlaku pozíciu, aby sme si konečne mohli sadnúť. Vlak sa rozbieha. Zdá sa, že všetko fachčí tak ako má. Pravdepodobne sa pokazil termostat, pretože teplota vo vagóne sa šplhá až do tropických hodnôt. Zhadzujeme niektoré vrstvy oblečenia. Strkám ruku von z okna, a nechávam pôsobiť fyzikálne deje. Ochladzovanie však nie je dostatočné a tak do okna strčím aj hlavu. Na cvíľku to pomohlo, ale teplota neustále rastie. Cesta ubieha celkom pokojne, ako keby sme cestovali v saune.

Miesto: Vsetín - Hlavní nádraží
Čas: 20.05
Počasie: tma
Situácia:
Vypadneme zo sauny na stanicu a snažíme sa zorientovať. Z rozhlasu počujem hlas, ktorý oznamuje, že nejaký vlak, ktorý ide do Horného lidča sa nachádza... Bohužiaľ škrípot brzdiacej lokomotívy prehlušil hlas. Tok ľudí smeruje ku stanici Nechávame sa únášať davom. Na jednej koľaji stojí motorový vláčik s nápisom Bylnice. Chvíľu pochybujeme o tom, kde sa náš vlak, ktorým máme ísť ďalej nachádza. Vtedy sme spravili (resp. ja) osudovú chybu. Vraciam sa sa k vlaku, z ktorého sme vystupovali a snažím sa zistiť, či náhodou nepokračuje do Horného Lidča. Nie nepokračuje, vracia sa späť. Vtedy mi to došlo. Svet sa spomalil a vnímal som len temné basy naftového motora. Obraciam sa k stroju, odkiaľ to dunenie prichádza... A stroj sa nemilosrdne začína vzďaľovať. Najskôr len pomaly a potom čoraz rýchlejšie a rýchlešie. Ano. Bylnice. Bylnice bola cieľová stanica. Vlak šiel cez Horný Lideč!
Realita ma udrela priamo do tváre. Chyba! Snažíme sa nájsť alternatívne riešenie, ako sa dostať na Beňadín. Vychádzame pred stanicu a prezeráme si mapu a hodnotíme naše reálne šance na prekonanie vzdialenosti ku chate. Máme dobrú náladu a tak je riešenie jasné. Počkáme na ďalší (posledný) vlak do Horného Lidča a pokúsime sa na Beňadín dostať pešo. Čakáme, čakáme.

Miesto: Vsetín - Hlavní nádraží
Čas: 20.55
Počasie: tma
Situácia:
Preberáme kadejaké témy, keď tu si niekto všimne, že dym z komína, ktorý je kúsok od stanice zvláštne žiari a bliká. Tento veľmi zaujímavý efekt, ktorý by sa dal prirovnať k pristátiu mimozemšťanov spôsobila miestna diskotéka, z ktorej laser občas križoval dym.
Prichádza rýchlik. Natupujeme, vchádzame do jedného kupé. Zdá sa, že opäť všetko beží ako má. Mišú sa odchádza niekam prezliecť. Po chvílke niekto prechádza okolo. Wesly sa pokúša otvoriť odsuvné vlakové dvere, ale Ouha! Zasekli sa. Chvíľku sa snažíme vrátiť dvere do pôvodného stavu, ale nejde to. Zjavne s nimi zaobchádzal niekto veľmi nešetrne. Nakoniec ich odsunieme asi tak do polovice. Prichádza Mišú a snaží sa dvere opraviť. Zdesene ho s Weslym varujeme, aby to nerobil, pretože sa chceme z toho kupéčka dostať niekedy aj von.
Vlak zastaví a my znova vystupujeme.

Miesto: Horní Lideč - stanica
Čas: 21.10
Počasie: tma - spoza oblakov presvitá mesiac, je pomerne chladno a fúka mierny vietor
Situácia:
Vyliezame zo stanice a pokúšame sa zistiť, či neexistuje nejaký spoj, ktorý by nám ušetril nejaý ten kúsok cesty. Ako správne tušíte, žiadny taký spoj neexistoval. Nuž vydávame sa peško nocou po ceste smerom na Baňadín. Cesta je pomerne napínava, lebo mesiac sa mrcha ukryl za mraky a nechcel nám posvietiť pod nohy. Postupujeme preto relatívne pomaly. Pokúšam sa prehodiť SIMku v komunikačnom zariadení. Hory nanešťastie veľmi dobre pohlcujú slovenský signál a tak má dostupného len českého operátor. Vraciam do zariadenia pôvodnú SIMku a pokúšam sa nadviazať spojenie s niekým, kto je na chalupe. Na tretí pokus sa spojenie stabilizovalo. Na chalupe bol oco a tak som mu vysvetlil našu situáciu a že dorazíme asi za dve, prípadne tri hodiny. Ukončujem spojenie a akurát Mišuovi zastavuje auto. Chlapík nás ochotne zobral až k vleku pod Selankou (čo je asi kiláčik od našej chaty). Vďaky tomuto činu sa skrátilo naše putovanie z 8 km na 1 km.
Chlapík nám poradil najkratšiu možnú cestu popri vleku. Poďakovali sme sa a vyrazili do tmy. Vlek tam skutočne bol, presne ako ho chlapík popísal. Lyžiari tento vlek asi veľmi dobre využívali, pretože všade bol ľad. Pomaly postupujeme smerom k vrcholu. S rastúcou výškou sa zvyšuje aj kvalita ľadu, ktorý na niektorých miestach pokrýva veľké plochy. V polovici svahu sa nám do cesty postavil kríčok šípkový. Nebolo ho možné obísť ani z jednej strany a preto som prešiel priamo cez kríček.
Pod vrcholom vidíme akési svetlá. Fialové, červené a odniekiaľ doliehajú akési tóny. Diskotéka. Na Selanke bola diskoška.
Medzičasom sa neustále pokúšam nadviazať spojenie s ľuďmi na chalupe. Nedarí sa. Signál veľmi kolíše. Asi na 40 pokus sa mi to predsa len podarilo. Podávam krátku správu o našej situácii a prosím ich, či by sa nám nevybrali naproti.
Vchádzame do temného lesa chabo osvetleného mesačným svitom. Ideme skôr po pamäti. V diaľke v lese som vidím akýsi záblesk svetla. Postupujeme ďalej. Záblesk sa zopakoval, tentokrát omnoho bližšie. Po ďalších sto metroch počujeme aj hlasy. Oproti nám ide Majky a oco.
Brodíme sa snehom, mne začína snežiť do topánky, pretože lep v topánke to zjavne nevydržal. Nakoniec sme úspešne dorazili do chajdy.

2. 3. 2002 - sobota - Mesačné kvety

Miesto: Beňadín
Čas: ráno
Počasie: polojasno
Situácia:
Zobudili sme sa na to, že dorazil zbytok tímu. Po nejakej dobe sme sa vymotali z hornej miestnosti a šli sme sa naraňajkovať. S Majkym sme dali dohromady začiatok hry. Spísali sme list od Druida, ktorý bol nahnevaný na to, že do jeho krajiny vtrhli cudzinci s čudnými zvykmi. Ja som sa pustil do prípravy hádanky a mesačných kvetov. Narúbal som triesky a napísal na ne text. Naložil som ich do košíka a vydal som sa do lesa na huby.. No teda, na rozmiestňovanie mesačných kvetov. Celkom dobre som sa pri to prešiel a zapotil. Majky medzičasom prepísal list.
Zobral som list, sekeru a kladivo a vtrhol som do krbovej miestnosti, kde medzičasom hrali UNO. Zohral som divadielko - bojovníka Ivánušku - ktorý doručil osadenstvu správu od Druida.

Miesto: Beňadín
Čas: obed
Počasie: zamračené a začína fúkať studený vietor
Situácia:
Osadenstvo si prečítalo list a pochopili z neho, že musia postaviť okolo svojej pevnosti "lakeť vysokú hradbu z bielej vody". Nuž a tak sa chopili lopaty a rýľa a začali prehadzovať sneh. Ani tak nestavali hradbu, ako sa ohadzovali snehom (ale veď o to išlo, aby sa zabavili).
Tu som sa prezliekol za turistu a šiel som okolo nich a pozdravil ich. Hodil som im hrušku: "To vám posiela nejaký dedko". Hruška už bola poriadne scvrknutá (veď mala za sebou už dlhú zimu).
Keď bolo všetko hotové, pustili sa do prípravy obeda. Potrebovali vodu. Zobral som vedro a šiel som na vodu. Zobral som si čierny plášť a mačetu. Došiel som ku studničke, naplnil som vedro vodou, postavil som ho doprostred cesty. Obliekol som si pláštenku a schoval som sa za strom. Tu som vyčkával.
Po nejakej dobe prišiel Wesly. Vyskočil som spoza stromu zamával som mačetou a povedal som mu, aby ma nasledoval, že mu ukážem, kde sa nachádzajú mesačné kvety.
Wesly doniesol túto správu osadenstvu a chalani vyrazili do terénu. Trvalo im to hodnú chvíľu, kým dali dohromady všetky ukryté kvety. Bolo ich 12, ale nájsť sa im podarilo len 11.
Medzičasom Žirafka dokončila obed. Najdeli sme sa a potom sa pojkračovalo v hľadaní zostávajúcich kvetov. Kým ich dali všetky dohromady, bolo 16.00.

Miesto: Beňadín
Čas: 17.00
Počasie: stmieva sa
Situácia:
Začalo sa stmievať. Keďže som bol ja aj Majky dosť unavený, nechcelo sa nám domýšľať koniec hry. Resp. koniec sme mali vymyslený, ale už sa nám to nechcelo realizovať. Tak sme ich nechali poskladať správne slovo a správne kúzlo. No a namiesto nášho krásne vymysleného teatrálneho konca sme len dopovedali príbeh.

Miesto: Beňadín
Čas: večer
Počasie: zotmelo sa
Situácia:
Každý niečo zdlabol a chvíľku sa oddychovalo. Potom nasledovalo prekvapenie. Teda pre mňa. Stredstíťaci si pre mňa pripravili narodeninové prekvapenie. Musím sa im za to veľmi pekne poďakovať, lebo bolo skutočne perfektné...
*smrk* :-)

Keď sme dooslavovali, rozhodli sme sa, že vybehneme von. Dodávam, pre upresnenie fakt, že všade bola súvislá vrstva snehu. Vyliezli sme na lúku a hodnú chvíľu sme sa bavili tým, že sme sa hádzali do snehu. Potom sme sa pustili do prenasledovania Mišúa a Žirafky, ktorý medzičasom zmizli niekde v temnote. Keď nás zbadali začali utekať do lesa. Tam sa nám stratili. Mali sme len dve baterky a tak sme sa museli rozdeliť. Stopy nakoniec prezradili Mišúa. Schoval sa nám v pod konármi jedného ihličnatého stromu. Pustili sme sa teda do hľadania Žirafky, ale to sa nám vôbec nedarilo. Preliezli sme každý kúsok, prešli sme všetky podstatné stopy, ktoré sa v okolí nachádzali. Nič. akoby sa pod zem prepadla. Už sme vzdali hľadanie a vrátili sme sa k Mišúvi, ktorého sme nechali kúsok od miesta, kde sa nám ukryl. Z tmy sa vynorila Žirafka. Bola ukrytá len kúsok od miesta, kde bol schovaný Mišú a tam sme nehľadali. Takže s nami pekne vybehla. :-)
Žirafku sme síce objavili, ale zase pre zmenu zmizol Wesly. Bol tesne zamnou a zrazu ho nikde nebolo...
Pustili sme sa do hľadania, ale tentokrát sme nemali už žiadnu baterku a tak sme šli naslepo (jednu mal Wesly a druhú Marco, ktorý ostal niekde pod kopcom). Keď som už vzdával hľadanie, niečo vystúpilo z tmy tesne vedľa mňa. Wesly. Ukryl sa do tmy pod stromom a my sme ho nemali šancu zbadať.
Ďalšou našou zábavou bolo váľanie sudov. Ja som si odroloval dva svahy, bolo to absolútne šialené. Pretože človek nevedel, kde je obloha a kde je svah, obidve mali rovnakú farbu a oddelovala ich len slabučká svetelná linka. Pod dvoch rollovaniach mi začinalo byť nevolno od žalúdka (predsalen sa to nedá zrovnať s kolotočiarskou centrifúgou :=). Pomaly som sa odobral na chajdu. Zbytok stríťakov sa postupne dotrúsil a pustili sa do debaty. Marcovi tiež nebolo najlepšie, ale všetcia ostatní boli v pohode. Bol som dosť uťahaný a tak som si na chvíľku zdriemol. Keď som sa zobudil, stále tam ešte sedeli a kecali (to bolo asi pol druhej ráno). Nakoniec to všetcia vzdali a odobrali sa do krajiny Sníčkovo.

3. 3. 2002 - nedeľa - Beh na dlhú trať

Miesto: Beňadín
Čas: 8.00
Počasie: nádherné slečné počasie s miernym vetríkom
Situácia:
Ráno ma zobudilo jasné slnečné svetlo, ktoré sa dralo dnu cez nezastreté okná. Bolo skutočne nádherne. Čistá modrá obloha, kam len oko dohliadlo. Vyšiel som von a vychutnával som ti to príjemné teplo jarného slniečka. Ostatní ešte spali. Tento zážitok som si však nechcel nechať pre seba a tak som ich išiel zavolať.
Vyšiel som do hornej miestnosti, kde všetcia spali (škoda, že som nemal foťák, lebo Marco by mal perfektnú fotečku :-D). Niektorí už boli hore. Majky a Wesly ma zaregistrovali a tak som im pantomímov naznačil, aby šli von.

Bolo náááááádherne.

Pomaly sa síce začali zbiehať od západu obláčiky, ale našťastie nekazili nádherný dojem. Čosi sme zdlabli. Ja a Žirafka sme vyrazili na smerom k hranici. Po ceste sme stretli 3 srnky (alebo možno to boli hraničiari). Slnko sa oprelo do svahu a začalo topiť sneh. Keď sme sa vracali späť, zbadali sme ako časť stredstríťakov ide domov. Lebo poniektorí sa potrebovali dostať do Bratislavy a podobne. Vrátili sme sa na chatu a tu zamknuté. Predné dvere zamknuté. Zadné dvere zamknuté, nikde žiadny odkaz, nikde žiadny kľúč. Interpersonálne komunikačné zariadenie zostalo uväznené v chajde. Tu ma napadla hrôzostrašná vec. Kľúče od chajdy mala moja sestra, ale čo ak zabudla dať kľúč Mišúovi alebo Weslymu, ktorí zostávali s nami?! Nebol čas na dlhé rozmýšlanie a tak sme sa za nimi rozbehli. Bežať po lyžiarskom svahu, po snehu, ktorý sa topí, je pomerne akčná záležitosť. Ja som si ešte predtým, než sme vyrazili k hranici musel obuť topánky, ktoré pamätali hádam aj cisára pána, pretože moje pôvodné bačkory boli mokré. A v týchto topánkach som sa hnal za nimi po asfaltovej ceste, ktorá bola miestami celkom dobre namrznutá.
Nakoniec som ich zbadal v zákrute a podarilo sa mi ich dobehnúť. Našťastie kľúč mal Mišú a tak bolo všetko v poho. Došiel som s nimi až na autobusovú zastávku. O chvíľku prihrčalo auto a z neho vystúpila žirafka, ktorej sa ho podarilo na tom 1.5 kilometrovom úseku stopnúť. Dofrčal bus a sním odfrčali skoro všetcia. Zostali sme len my, čo sme cestovali do Čiech. Ja, Mišú, Wesly a Žirafka. Vrátili sme sa na chajdu, dobalili veci, rozdelili potraviny, upratali a chystali sme sa odísť. Tu však prišiel ujo od požiarníkov, čo mal na starosti komíny a tak nás ešte chvíľku zdržal s oficialitkam. Zbehli sme dolu na bus a šli sme tradá...

Miesto: Lysá pod Makytou - železničná stanica
Čas: 16.50
Počasie: polojasno - príjemný vlažný vánok
Situácia:
V pohode sme dorazili na stanicu, kúpili lístky do Horného Lidča a zašli sme na kofču do miestnej hopsody, kde bola mierna hmla. Počkali sme na vlak. V Hornom Lidči sme si kúpili lístky do a následne sme sa nechali unášať v diaľ. V Hranicích sme sa rozlúčili s Mišúom. Nastúpili sme do vlaku, ktorý bol tak narvaný, že za celú cestu do Brna sa uvolnilo iba jedno miesto.
Nakoniec sme úspešne dorazili a pobrali sa každý svojou cestou.